Spať sa mi ešte nechcelo, tak som podišla k stolu a pootvorila som zásuvku. Do jednej ruky som vzala ploský obdĺžnik zabalený v papierovom obale, do druhej sklenenú nádobu s hrubou, spoly vyhorenou sviečkou. Šmýkanie hrubých vlnených ponožiek o hladkú parketovú podlahu ma viedlo do obývačky. Nehybnú hladinu ticha čerilo iba jemné tikanie hodín.
.
.
.
Mala som okolo seba všetko, čo som potrebovala. V izbe som zhasla a rozsvietila som iba malú lampu vedľa gauča, sviečku na stole a pocity v hlave. Sadla som si. Nohy som si vytiahla k sebe a špičky prstov som zaborila do medzery medzi matracmi. Zahľadela som sa na pokojný plameň sviečky. Chvíľu som len tak sedela a čakala, kým sa mi stav mysle zharmonizuje s okolím.
.
.
.
Po chvíli som vzala do rúk papierový obdĺžnik a začala ho lámať. Mäkké pukanie sa miesilo so suchým šuchotom a po chvíli sa spod papierového obalu zaleskla sýta čierna farba. Rozbalila som ho a zobrala som si jeden z nepravidelných úlomkov. Jeho hroty sa mi zaborili do brušiek prstov a pri kontakte s teplom sa začala uvoľňovať podmanivá vôňa. Zatvorila som oči a pomaly, pomaličky som sa zhlboka nadýchla. Nechala som tú vôňu prenikať do všetkých zákutí mozgu a cítila som, ako sa pritom moje úzkostlivé obavy a paranoidné predstavy rozkladajú a miznú do nenávratna. Otvorila som oči. Nekonečná temnota mi začala farbiť prsty načierno.
Priložila som si ho na pery. Pootvorila som ústa a dotkla som sa ho vlhkým jazykom. Čierny hodváb sa v okamihu zmenil na topiaci sa ľad. Jazyk som vtiahla dnu a pocítila som, ako sa mi slabá horko-sladká chuť rozliezla po útrobách. Nestačilo mi - znova som otvorila ústa a zubami som ho zľahka stisla. Zacítila mierny protitlak v ďasnách a potom... mäkké puknutie a bol tam. Zavrela som ústa a on mi skĺzol do stredu jazyka. Nechala som ho, aby sa chvíľu topil a keď už bol na pokraji svojej existencie, pritlačila som jazyk o podnebie. Znova som zatvorila oči.