Večer

Autor: Silvia Puškárová | 7.5.2013 o 22:30 | (upravené 7.5.2013 o 23:08) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  129x

Oceľový balón v mojej hlave konečne spľasol. Lakťami som sa oprela o rám okna a mierne som sa vyklonila. Nikde žiaden pohyb. Nasala som do seba nočnú atmosféru tichého, v podvedomí chronicky nepokojného mesta. Otočila som sa do izby a s úľavou som vydýchla. Na spodnej časti chrbta som zacítila mŕtvy dotyk výhrevnej rúry.

Spať sa mi ešte nechcelo, tak som podišla k stolu a pootvorila som zásuvku. Do jednej ruky som vzala ploský obdĺžnik zabalený v papierovom obale, do druhej sklenenú nádobu s hrubou, spoly vyhorenou sviečkou. Šmýkanie hrubých vlnených ponožiek o hladkú parketovú podlahu ma viedlo do obývačky. Nehybnú hladinu ticha čerilo iba jemné tikanie hodín.

.

.

.

Mala som okolo seba všetko, čo som potrebovala. V izbe som zhasla a rozsvietila som iba malú lampu vedľa gauča, sviečku na stole a pocity v hlave. Sadla som si. Nohy som si vytiahla k sebe a špičky prstov som zaborila do medzery medzi matracmi. Zahľadela som sa na pokojný plameň sviečky. Chvíľu som len tak sedela a čakala, kým sa mi stav mysle zharmonizuje s okolím.

.

.

.

Po chvíli som vzala do rúk papierový obdĺžnik a začala ho lámať. Mäkké pukanie sa miesilo so suchým šuchotom a po chvíli sa spod papierového obalu zaleskla sýta čierna farba. Rozbalila som ho a zobrala som si jeden z nepravidelných úlomkov. Jeho hroty sa mi zaborili do brušiek prstov a pri kontakte s teplom sa začala uvoľňovať podmanivá vôňa. Zatvorila som oči a pomaly, pomaličky som sa zhlboka nadýchla. Nechala som tú vôňu prenikať do všetkých zákutí mozgu a cítila som, ako sa pritom moje úzkostlivé obavy a paranoidné predstavy rozkladajú a miznú do nenávratna. Otvorila som oči. Nekonečná temnota mi začala farbiť prsty načierno.

Priložila som si ho na pery. Pootvorila som ústa a dotkla som sa ho vlhkým jazykom. Čierny hodváb sa v okamihu zmenil na topiaci sa ľad. Jazyk som vtiahla dnu a pocítila som, ako sa mi slabá horko-sladká chuť rozliezla po útrobách. Nestačilo mi - znova som otvorila ústa a zubami som ho zľahka stisla. Zacítila mierny protitlak v ďasnách a potom... mäkké puknutie a bol tam. Zavrela som ústa a on mi skĺzol do stredu jazyka. Nechala som ho, aby sa chvíľu topil a keď už bol na pokraji svojej existencie, pritlačila som jazyk o podnebie. Znova som zatvorila oči.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?