Ďakujem, vďaka vám sa cítim mizerne. Ste super.

Autor: Silvia Puškárová | 1.6.2013 o 20:42 | (upravené 1.6.2013 o 20:49) Karma článku: 10,68 | Prečítané:  2497x

Presne toto som chcela povedať tomu nóbl páru, čo vyšiel z ázijského bistra. A myslela by som to úplne vážne, bez štipky irónie.

Išla som sa naobedovať do ázijského bistra. Bola som sama, tak som si sadla kdesi do rohu miestnosti. Po chvíli sa ku mne došuchtal mladý azijat s mojim chrumkavým kuraťom. Dala som sa do jedenia, neodlepiac oko od ľudí, čo prichádzali a odchádzali.

 

Všimla som si pár, ktorý práve prišiel, ona blondína, štíhla, na vysokých opätkoch, on športový typ, no najlepšie roky už zrejme mal za sebou. Obaja zladení do bielo-zlata, športová elegancia šmrncnutá gýčom. Objekty hodné analýzy, tak som sa zahĺbila do svojich myšlienok a na chvíľu som prestala vnímať. Vytrhlo ma z nich „Tak dovidenia a dobrú chuť.“ Pár odchádzal. Prečo? Veď si začali objednávať, počula som to. Menu číslo 8.

 

Zostal tam stáť len nejaký starý pán a pozeral na azijata za pokladňou. Potom si sadol za najbližší stôl a čakal. Vtedy mi došlo, že to bol ten žobrák, ktorého som videla cestou do bistra. Po pár minútach sa chlapec došuchtal so zabaleným obedom, pán poďakoval a odišiel.

 

A ja som sa nemohla cítiť mizernejšie.

 

Je mi úplne jedno, prečo to urobili. Je mi jedno, či to bolo prvý alebo posledný krát. Dokonca je mi jedno, čo to bolo za žobráka, či to jedlo nešiel vymeniť za jednu cigaretu alebo fľašu ktoviečoho. Som strašne rada, že sa to stalo a že som to videla. Koľkokrát ste také niečo videli vy? A koľkokrát ste niečo také spravili?

 

Popol si kydám na hlavu aj ja sama. Ja som tiež nič podobné dávno nespravila. V ten deň som dokonca prešla okolo niekoľkých žobrákov. A štve ma (vzhľadom na svoju vlastnú nečinnosť) a blaží zároveň (z pochopiteľných dôvodov), keď vidím, ako niekto, kto na to na prvý pohľad vôbec nevyzerá, také veci robí.

 

Teraz tak trochu dúfam, že sa mizerne cítite aj vy. Ja sa tak cítim a práve preto s tým chcem niečo robiť. Treba s tým niečo robiť. Príliš často sa totiž vôbec nezaujímame o to, čo sa okolo nás deje. Každý sa hráme na svojom piesočku s klapkami na očiach, pohľad zabodnutý do telefónu. Nevnímame ľudí, sú pre nás iba nutnou neživou súčasťou nášho okolia. Nevravím, že musíme teraz všetci začať hromadne kupovať obedy bezdomovcom a zachraňovať svet. Stačí sa usmiať na tú vážnu tetu na úrade. Celkom určite ju to poteší, aj keď to nedá najavo a možno k tomu za vami bude už trochu milšia. Alebo v lejaku zobrať niekoho pod svoj dáždnik (koľkokrát som dúfala, že ma takto niekto zachráni). Alebo pochváliť čašníkovi dobrú kávu. Len tak, pre lepší pocit a krajší, farebnejší deň pre nás oboch. Aby ľudia vedeli, že okolo nich žijú ďalší ľudia.

 

Ešte jedna malá príhoda na záver. Cestou z bistra, som sa zastavila v obchodnom dome. V oddelení s elektronikou si nejaký mladý chalan skúšal novú počítačovú hru. Ako som tak úporne rozmýšľala nad životom, odlepil oči od obrazovky, s joystickom v ruke na mňa zmätene pozrel, očividne prekvapený mojou prítomnosťou a trochu ho cuklo dozadu. Keď som prekvapene zdvihla obočie, vyšlo z neho rozčarované „Uáá, pomóc.“

...tak snáď raz takto nedopadneme všetci :)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?