Večer

Autor: Silvia Puškárová | 7.5.2013 o 22:30 | (upravené 7.5.2013 o 23:08) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  140x

Oceľový balón v mojej hlave konečne spľasol. Lakťami som sa oprela o rám okna a mierne som sa vyklonila. Nikde žiaden pohyb. Nasala som do seba nočnú atmosféru tichého, v podvedomí chronicky nepokojného mesta. Otočila som sa do izby a s úľavou som vydýchla. Na spodnej časti chrbta som zacítila mŕtvy dotyk výhrevnej rúry.

Spať sa mi ešte nechcelo, tak som podišla k stolu a pootvorila som zásuvku. Do jednej ruky som vzala ploský obdĺžnik zabalený v papierovom obale, do druhej sklenenú nádobu s hrubou, spoly vyhorenou sviečkou. Šmýkanie hrubých vlnených ponožiek o hladkú parketovú podlahu ma viedlo do obývačky. Nehybnú hladinu ticha čerilo iba jemné tikanie hodín.

.

.

.

Mala som okolo seba všetko, čo som potrebovala. V izbe som zhasla a rozsvietila som iba malú lampu vedľa gauča, sviečku na stole a pocity v hlave. Sadla som si. Nohy som si vytiahla k sebe a špičky prstov som zaborila do medzery medzi matracmi. Zahľadela som sa na pokojný plameň sviečky. Chvíľu som len tak sedela a čakala, kým sa mi stav mysle zharmonizuje s okolím.

.

.

.

Po chvíli som vzala do rúk papierový obdĺžnik a začala ho lámať. Mäkké pukanie sa miesilo so suchým šuchotom a po chvíli sa spod papierového obalu zaleskla sýta čierna farba. Rozbalila som ho a zobrala som si jeden z nepravidelných úlomkov. Jeho hroty sa mi zaborili do brušiek prstov a pri kontakte s teplom sa začala uvoľňovať podmanivá vôňa. Zatvorila som oči a pomaly, pomaličky som sa zhlboka nadýchla. Nechala som tú vôňu prenikať do všetkých zákutí mozgu a cítila som, ako sa pritom moje úzkostlivé obavy a paranoidné predstavy rozkladajú a miznú do nenávratna. Otvorila som oči. Nekonečná temnota mi začala farbiť prsty načierno.

Priložila som si ho na pery. Pootvorila som ústa a dotkla som sa ho vlhkým jazykom. Čierny hodváb sa v okamihu zmenil na topiaci sa ľad. Jazyk som vtiahla dnu a pocítila som, ako sa mi slabá horko-sladká chuť rozliezla po útrobách. Nestačilo mi - znova som otvorila ústa a zubami som ho zľahka stisla. Zacítila mierny protitlak v ďasnách a potom... mäkké puknutie a bol tam. Zavrela som ústa a on mi skĺzol do stredu jazyka. Nechala som ho, aby sa chvíľu topil a keď už bol na pokraji svojej existencie, pritlačila som jazyk o podnebie. Znova som zatvorila oči.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KOMENTÁRE

Keď je prezident Zeman bojovníkom za pravdu

Najnovšie ocenenie je mnohým Čechom na smiech.


Už ste čítali?