Silvia Puškárová
Druhá šanca
Kráčam po hrane. Pomaly, obozretne. Vír udalosti ma však začína pohlcovať a ja strácam rovnováhu. Okolie sa zahaľuje do hmly... Vo chvíľach precitnutia mi zovrie hrdlo - neviem alebo nechcem si spomenúť, kde som prvýkrát urobila chybu?